Základná škola s materskou školou Bajerov

Počas popoludnia v školskom klube sme zažili zážitkovú hodinu pri potoku. Naučili sme sa veľa zaujímavých informácií o zvieratách, ktoré buď priamo pri potoku žijú alebo pre svoj život potrebujú vlhké či vodné prostredie.

Spoločne sme si obuli gumáky a hor sa! V potoku bolo senzačne, osviežujúco ale hlavne poučne!

V školskom klube detí sme mali veľkú párty, tancovalo sa, súťažilo, ale sa aj počítalo. Matematiku máme všetci radi, prečo ju teda nespojiť do súťaže. Správny riešiteľ získal sladkú odmenu. Pre deti bolo prichystané aj občerstvenie, skvelý ananásový džús, chrumky, alebo sladké kokosové keksíky.

To Vám bola zábava! ? Veď sa pozrite.

Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v spolupráci s Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Prešove vyhlásila v tomto školskom roku územnú súťaž detí v literárnom prejave. Súťaž sa uskutočnila v štyroch vekových kategóriách, a to:

• kategória A – 1 (žiaci 3. – 4. ročníka ZŠ),
• kategória A – 2 (žiaci 5. – 7. ročníka ZŠ),
• kategória A – 3 (žiaci 8. – 9. ročníka ZŠ),
• kategória B (študenti gymnázií a SŠ).

Do súťaže v kategórii A – 3 boli zaslané práce troch našich žiačok deviateho ročníka: Sofia Beňková, Katarína Šoltisová a Jarmila Labašková. Všetky tri práce boli odmenené vecnými cenami a Jarmila Labašková navyše získala diplom za prvé miesto.

Všetkým súťažiacim k dosiahnutému úspechu srdečne gratulujeme a ďakujeme za dobrú reprezentáciu našej školy.

Dominika Tarjanová (VIII. A)

Ako nás neviditeľné putá spájajú s domovom

„Domov je tam, kde nájdeš milé slovo,

kde vedia tíšiť bolesti,

kde vidíš staré veci novo

a tešíš sa z maličkostí.“

Každý človek má tu na Zemi miesto, ktoré obýva. Miesto, kde sa cíti bezpečne a isto, ktoré je oázou pokoja. Miesto, kde sa rád vracia. A kde je vlastne náš domov?

            Skutočný domov je tam, kde sa cítime dobre. Je to rozkvitnutá aleja, ktorá nikdy neodkvitne. Aj keby sme išli na koniec sveta, môžeme sa cítiť fajn, ale ako hovorí stará múdrosť: „Všade dobre, doma najlepšie.“

A tak, či chceme alebo nie, existuje také neviditeľné puto, ktoré nás bude spájať s domovom. Nikto nikdy nenahradí miesto, kde sme vyrastali a žili od narodenia. Je to miesto s nevyčerpateľnou studnicou spomienok.

Domov je pre mňa malá dedinka v údolí, kde sa po kopcoch tiahnu lesy i polia, kde slnečný lúč zohrieva každý kút tohto kraja. Môj domov je pre mňa vôňa čerstvo upečených koláčov alebo zvuky kosačiek v letnom období, zvony kostola či kikiríkanie kohúta.

Keď stretnem niekoho z našej dediny, aj vtedy zacítim to neviditeľné puto, ktoré ma spája s týmto krajom. Myslím si, že v každom z nás zostáva aspoň kúsok zo svojho rodiska. Naša domovina – to nie je len najbližšia rodina, dom, to sú aj priatelia, ľudia, ktorí žijú okolo nás. Ľudia, ktorých spája spoločný rodný jazyk, kultúra, tradície. Je to puto, ktoré sa nedá pretrhnúť, aj keby sme možno niekedy chceli. Vždy sa vrátime k svojim koreňom akýmkoľvek spôsobom, pretože sa v nás to puto nezaprie. Na všetko sa zabudnúť nedá, nejaká spomienka vždy ostane.

Rodná reč je krásnym darom, na ktorý nikdy nezabudneme a naša domovina je veľkým jazerom, ktoré nikdy nevyschne. Toto je moja domovina, môj domov a nikto mi ju nemôže vziať, pretože je súčasťou mňa.