Základná škola s materskou školou Bajerov

700. výročie obce

20220626_160002.jpgDominika Tarjanová (VIII. A)

Ako nás neviditeľné putá spájajú s domovom

„Domov je tam, kde nájdeš milé slovo,

kde vedia tíšiť bolesti,

kde vidíš staré veci novo

a tešíš sa z maličkostí.“

Každý človek má tu na Zemi miesto, ktoré obýva. Miesto, kde sa cíti bezpečne a isto, ktoré je oázou pokoja. Miesto, kde sa rád vracia. A kde je vlastne náš domov?

            Skutočný domov je tam, kde sa cítime dobre. Je to rozkvitnutá aleja, ktorá nikdy neodkvitne. Aj keby sme išli na koniec sveta, môžeme sa cítiť fajn, ale ako hovorí stará múdrosť: „Všade dobre, doma najlepšie.“

A tak, či chceme alebo nie, existuje také neviditeľné puto, ktoré nás bude spájať s domovom. Nikto nikdy nenahradí miesto, kde sme vyrastali a žili od narodenia. Je to miesto s nevyčerpateľnou studnicou spomienok.

Domov je pre mňa malá dedinka v údolí, kde sa po kopcoch tiahnu lesy i polia, kde slnečný lúč zohrieva každý kút tohto kraja. Môj domov je pre mňa vôňa čerstvo upečených koláčov alebo zvuky kosačiek v letnom období, zvony kostola či kikiríkanie kohúta.

Keď stretnem niekoho z našej dediny, aj vtedy zacítim to neviditeľné puto, ktoré ma spája s týmto krajom. Myslím si, že v každom z nás zostáva aspoň kúsok zo svojho rodiska. Naša domovina – to nie je len najbližšia rodina, dom, to sú aj priatelia, ľudia, ktorí žijú okolo nás. Ľudia, ktorých spája spoločný rodný jazyk, kultúra, tradície. Je to puto, ktoré sa nedá pretrhnúť, aj keby sme možno niekedy chceli. Vždy sa vrátime k svojim koreňom akýmkoľvek spôsobom, pretože sa v nás to puto nezaprie. Na všetko sa zabudnúť nedá, nejaká spomienka vždy ostane.

Rodná reč je krásnym darom, na ktorý nikdy nezabudneme a naša domovina je veľkým jazerom, ktoré nikdy nevyschne. Toto je moja domovina, môj domov a nikto mi ju nemôže vziať, pretože je súčasťou mňa.